Plánujete stavať dom? Prinášam rozhovor s renomovaným architektom.

Na otázky odpovedá Ing. Mgr. art. Marek Vereš, ktorý je známy svojím jedinečným prístupom a neprehliadnuteľnou rozmanitou tvorbou.

Od roku 2008 pôsobí so svojím teamom v Žiline a meno si vybudoval svojím originálnym portfóliom.  Je vyhľadávaným, uznávaným architektom vďaka osobitému prístupu a originálnej tvorbe. Navštívila som ho v jeho Žilinskom ateliéri, kde zodpovedal na pár otázok, ktoré  pomôžu pri rozmýšľaní ako si zriadiť svoj dom.

1.    S čím oboznámite zákazníka pri prvom kontakte pred plánovaním stavby? Ste ten, kto na základe svojich skúseností povie klientovi čo je pre neho najlepšie, alebo ten, ktorý vypočuje klienta a potom pre neho spraví dom snov podľa jeho predstáv a možností?

Pri prvom kontakte sa väčšinou rozprávame o potrebných podkladoch, postupe navrhovania a projektovania, o cenách a platobných podmienkach a možných problémoch. Ak sa s klientom dohodneme na spolupráci, nasleduje druhé stretnutie, omnoho príjemnejšie, na ktorom si veľmi podrobne povieme, čo v dome chceme mať a ako bude vyzerať. Až tak podrobne, že toto stretnutie trvá priemerne 2 hodiny 😊. Počas rozhovoru hovorím veľa svojich názorov, rád a skúseností, ale konečné rozhodnutie je vždy na klientoch, lebo oni budú v dome bývať, takže musia byť spokojní.

2.    Čo by ste poradili klientom pred kúpou pozemku? Na čo si treba dať pozor a čo by ich mohlo nepríjemne prekvapiť, pokiaľ nie sú skúsení?

Podmienkou stavebného povolenia je prístupová cesta. Riadna – vhodná pre zásah hasičov, zdravotnej služby alebo vývoz smetí. Musí byť najďalej 50 m od vchodu do budúceho rodinného domu. Podmienkou je tiež zásobovanie vodou, elektrinou a vyriešenie splaškovej kanalizácie. Tiež treba dať pozor na rôzne ochranné pásma, ktoré vedia značne odkrojiť z využiteľnej časti pozemku. Odporúčam vypýtať si od stavebného úradu UPI (územnoplánovacia informácia), v ktorej klientovi pošlú „výcuc“ z územného plánu týkajúci sa len riešenej parcely. V tejto informácii (hlavne v mestách) dokáže prekvapiť napríklad koeficient zelene (minimálny pomer vegetácie k zastavanej a spevnenej ploche). Strašiakom môže byť aj protipožiarna ochrana a požiarne nebezpečný priestor najmä v stiesnených podmienkach. Nepríjemný sused vie tiež zamiešať karty v stavebnom konaní. Po vyriešení týchto formalít sa konečne môžeme venovať krajším veciam ako je výhľad a orientácia na svetové strany.

3.    Kde čerpáte inšpiráciu pre každý projekt? Snažíte sa dať do každého projektu jedinečný štýl a dlho vám trvá kým niečo vymyslíte, alebo vaša tvorivosť nepozná hranice a hneď viete, čo navrhnete?

To je veľmi individuálne. Niekedy ľudia prídu s konkrétnou predstavou a prstom ukážu na projekt z portfólia. Niekedy sami nevedia a chcú sa nechať prekvapiť - to nás baví viac. Ja osobne mám rád zložité pozemky (svahovité, úzke a podobne), kde je veľkým determinantom konečného návrhu samotný pozemok. Niektoré návrhy sa tvoria ľahko a od prvotnej myšlienky po návrh to ide hladko (väčšinou je to dobré znamenie a práve títo klienti sú najspokojnejší). Niekedy sa zdá prvotná myšlienka skvelá a po rozmenení na drobné vznikne mnoho problémov. Keď to ide ťažko, je lepšie robiť niečo iné a vrátiť sa k návrhu s čistou hlavou iný deň. Som ten typ architekta, ktorý počmára veľa papierov, kým sadne k počítaču a uprace návrh do prezentovateľnej podoby.

4.    Ako prebieha proces od kontaktu po finálny projekt so zákazníkom? Očakávate od klientov, že už prídu s nejakou predstavou, alebo ich viete nasmerovať, aj keď nemajú pojem o tom, čo chcú?

Som rád, keď pri prvotnom zadávaní sú obaja partneri (resp. všetky dospelé osoby, ktoré budú obývať dom), lebo každý môže mať iné názory, a aj nezhody medzi zadávateľmi sú prínosom a skracujú čas navrhovania – ľahšie sa naladím na ich potreby. Rozoberáme aj detaily typu: kam s práčkou, kam s vysávačom a podobne. Ak má klient veľmi konkrétnu predstavu, čo chce stavať a dokonca má pôdorys, nechcem ho pri zadávaní vidieť. Myslím, že aj pre klienta je prínosné spoznať iný návrh (resp. návrh neovplyvnený ich konkrétnou predstavou) podľa rovnakého zadania na rovnaký pozemok.

5.    Je niečo, čo odporučíte každému zákazníkovi?

Áno – zelenú strechu 😊. Máme ju na celom dome už 8 rokov a má to veľké výhody (retencia vody, ochrana hydroizolácie, ochrana proti letnému prehrievaniu, čiastočné vrátenie zemi kus pôdy zabratý stavbou atď.). Starostlivosť o extenzívnu zelenú strechu je veľmi jednoduchá. Raz za rok na ňu treba vyliezť, vytrhať to, čo prerástlo blízko k atike a pohnojiť granulátom (ja ju hnojím kalom z domovej čistiarne odpadových vôd a funguje to dobre). Žiadne kosenie, žiadne polievanie. Tiež som zástancom kvalitných drevostavieb  - výborný materiál je drevený CLT panel alebo slamený Ecococon. Drevo na fasáde bez povrchovej úpravy je moja srdcovka. Tiež každému odporúčam centrálne vetranie s rekuperáciou (projektujeme to už minimálne 15 rokov, keď ešte väčšina ľudí ani nevedela, že niečo také existuje), ale nikoho nepresviedčam. Vieme aj dnes navrhovať domy bez núteného vetrania a bežne to robíme, i keď si myslím, že je to gól do vlastnej.

6.    Ste vo vašej tvorbe neobmedzený, alebo máte jasne stanovené mantinely, ktoré nikdy neprekročíte?

Niektorými domami sa veľmi nechválim, lebo sa navrhovanie zvrtlo pre mňa neželaným smerom, ale ak je klient spokojný, všetci sú spokojní... Mám červenú čiaru, cez ktorú neprekročím a už som prerušil spoluprácu počas navrhovania. Napríklad keď chce niekto v záhradkárskej oblasti s maximálnou povolenou zastavanou plochou 25 m2 stavať dom s výmerou 200 m2, lebo má známosti na stavebnom úrade. Ďalšia absurdita dnešnej doby je valbová strecha s malým sklonom na prízemnom dome. To sú tie strechy  - ľudovo povedané „na štyri vody“ - na bungalovoch, ktoré tu rastú ako huby po daždi. Neviem kde sa to tu vzalo. Nemá to u nás žiaden historický základ. Taká strecha je konštrukčne náročná, drahá, prevádzkovo nevhodná do nášho podnebia a ešte aj škaredá. Zatiaľ som sa nestretol s jediným dôvodom takúto strechu navrhnúť.

7.    Keby prišiel zákazník, dal Vám voľnú ruku a neobmedzený rozpočet, bola by to pre vás výzva? Čo by ste mu navrhli?

Ach to by bola kráaasa! Navrhol by som „malý“ domček, ktorý by úplne naplnil klientove prevádzkové požiadavky, ale neplytval by priestorom, lebo v tom nevidím pridanú hodnotu. Vyššie investície by išli do ekologických materiálov, ktoré sú paradoxne drahšie ako tie bežné, pri ktorých je výroba extrémne energeticky náročná. Napr. hlinené omietky, čo je zmes blata a piesku je násobne drahšia ako sadrové omietky, ktoré sa vyrábajú pri veľmi vysokých teplotách (myslím cenu vrátane práce). Tiež by sme navrhli energeticky sebestačný dom s obnoviteľnými zdrojmi energie. Zvyšné peniaze by klient mohol investovať radšej do podpory iných projektov (charitatívnych, humanitárnych, edukatívnych). A do elektromobilu, ktorý by jazdil na energiu vyrobenú v jeho dome, a nie na ropu vytiahnutú z morského dna na druhom konci sveta.

V záverečných slovách tohto rozhovoru s architektom je poznať jeho nadšenie a zápal pre ekologickú tvorbu, čo je v dnešnej dobe prínosom našej spoločnosti. Ďakujem za rozhovor.  

Autor: Monika Solavová

Odpovede: Ing. Mgr. art. Marek Vereš

MVArchitektúra, s.r.o.

mv@mvarchitektura.sk | Tel: +421 907 413 237

www.MVArchitektura.sk